Diverzifikácia

V prvom rade sú drahé kovy nerastmi s vysokou cenou pre ich vzácnosť a spolu s farebnými kovmi patria k ťažkým kovom. Oproti nevzácnym kovom nereagujú vzácne kovy so vzduchom vodou a prirodzeným okolím a chemicky ostávajú dlhodobo stabilné. Drahé kovy sú podskupinou ušľachtilých kovov.

Na základ fyzikálnych vlastností rátame k ušľachtilým kovom zlato, striebro, meď, platinu, paládium, nikel, ruténium, ródium, osmium a irídium. Ako atraktívne možno vidieť aj bizmut, hliník, rénium a cín. Presné vymedzenie ušľachtilých a drahých kovov neexistuje no spravidla pod spojnicou medi a ruténia nájdeme drahé kovy.

Najprv sa drahé kovy etablovali v ozdobných predmetoch a minciach ako širokoakceptovaná dlhodobá investícia, z ktorých hlavne zlato a striebro tvoria zásadný podiel na trhu. Pomaly sa prebúdzajú trhy platiny a paládia.

Charakteristika diverzifikácie

Väčšina Slovákov je zvyknutá investovať hlavne do nehnuteľností a zvyčajne cez hypotéku (na páku) a zo zákona majú 2. či 3. dôchodkový pilier, v ktorom sú akciové a dlhopisové fondy. Drahé kovy, ktoré vypadli ako aktívum okolo roku 1960-1970 z portfólií výmenou za elektroniku zo západu, by dnes ideálne doplňovali spomenuté obvyklé investície Slovákov.

Za popis diverzifikácie bola udelená nobelová cena a hovorí, že celkový výnos diverzifikovaného portfólia je vzhľadom na rizikovosť vyšší ako pri jednotlivých separátnych investíciach. Naopak nebolo potrvdené, že diverzifikácia je učínnejšia pri rebalansovaní (udržovaní stálych pomerov v portfóliu).

Stručný záver

Pre bežného človeka je výhodné začleniť primárne drahé kovy ako súkromnú investíciu, lebo iné formy už zvyčajne má, využije pozitívny prínos diverzifikácie a zníži lifestyle-infláciu (viac zarobím - kupujem si typovo tie isté veci ale drahšie).